Ahoj vsetkym,
dnes je jeden z najvyznamnejsich buddhistickych sviatkov, je junovy spln mesiaca, co sa v kalendari priklada ako paranirvana Buddhu Sakiamuniho. Je to nieco ako Velka Noc u nas, takzé vlastne najduchovnejsie sviatky orientu...
Napadlo ma v tejto suvislosti napisat zopar myslienok ohladńe Ganapuje.
V ramci Dzogćhenu sa hovori o jedinej samayi a tou je bytie v prirodzenom stave. Respektive to v niektorych textoch komentuju, ze rozptýlenost je prirodzenou kondiciou ludskej rise. Ked vsak odhalime, rozpozname, uvedomime si, ze sme rozptyleni (tym padom sme bdeli) a nasledne nase jednanie nie je s touto bdelostou prepojene, vtedy porusujeme dzogchenovu samayu. Takze zakladny problem nie je v rozptylenosti ale v neudrzovani uvedomenia bdelosti. Robime to vsetci. Ak ma niekto kapacitu (lepsi preklad schopnost) byt v tejto bdelosti nepotrebuje nic ine.
Ak nie, je treba ocistovat samaye, budovat schopnosti a hromadit zasluhy. Z tohto dovodu je velmi velmi dolezite praktikovat ritualnu Ganapuju.
Manifestovanie rozvoja plynuceho z tejto praxe je predovsetkym hlbsie duchovne pochopenie. Ked sa pozriem na seba, moja liknavost v praxiach suvisi z nedostatocnymi skusenostami. Jednoducho pokial "meditujem" a nic sa "nedeje" po case zacne byt moja prax nudna. Preto sa viac a viac musim do praktikovania nutit, chyba radost. Preto je dolezite ocistovat chyby a hromadit zasluhy, co ma za nasledok opatovnu chut do praktikovania ako radostnej cinnosti.
Ak mate moznost robit dnes puju prajem vam, nech sa podari a je nerusena, nech ste kdekolvek.
J
Tady je můj čerstvý příběh, jak rychle se mohou manifestovat zásluhy:
OdpovědětVymazathttp://malec.borec.cz/weblog/?act=read&id=324
:-)